Ticho......

6. října 2009 v 21:46 | Kirosaku Ayra |  Jednorázovky

Tento príbeh som písala keď to bolo rok od smrti mojej babky. Ospravedlnujem sa, že ho sem dávam len nejako takto, ale dnes nemám absolutne cas. Noo, ale tak toto je jedina z mojich jednorazoviek, ktoru mam rada, ale to len preto, ze bola pisana z pocitov hlboko vo mne....
no nic nejdem vam tu kecat........tu je pribeh idem vam odpisat na komentyy


Znavená tým, že stále musím existovať som sa pod všetkých tých pocitov zrútila na zem. Ležala som tam zaplavená svojimi slzami, nezmýselnými pocitmi čakajúc na to kedy zanikne moja nezmyselná existencia. Znova sa mi dolu tvárou spustili slzy ako znak zúfalstva, ktoré mi prúdilo celým telom. Nechcela som veriť tomu, že je preč. Nemohla predsa len tak odísť bez toho aby mi povedala ,čo i len pár slov.
Zmizla si a zo života mi vyprchala všetká radosť, ktorá ešte nestihla utiecť. Akoby som bola len niekoho bezdúchou bábkou, ktorá nemá slová a nedokáže hovoriť. Nevie sama hľadieť a počuť všetko potrebné. "Prečo si tak rýchlo musela odísť? Zbaviť sa všetkých tých čo ťa mali radi. Zobrať im srdcia? Zbaviť ich duší?"
Beznádejne som ležala tvárou otočenou k zemi a drsný povrch koberca mi škrabal tvár. Oči ma začínali štípať od sĺz a dýchanie bolo čoraz hlasnejšie. Chcela som sa ukryť pred svetom. Bol to už skoro rok , čo si preč.
"takmer jeden rok , čo zlyhalo tvoje srdce a ty si takmer dobrovoľne odišla. A pritom tu boli toľkí ľudia , čo by ti venovali to svoje len aby si mohla ďalej žiť....No ty si to neprijala a spokojne si si odišla s úsmevom na tvári zatiaľ čo ja.....a nielen ja.....som plakala za tvojím odchodom.
Neochotne som sa posadila na posteľ akoby mi to niekto prikázal. Do rúk som vzala vankúš a pevne som ho objala. Takou silou až mi obeleli dlane na rukách. Všetko len preto aby som sa aspoň chvíľu necítila celkom sama. Cítila som bolesť, no plač mi nepomáhal ju dostať z tela, aj keď z mojich očí vypadlo už toľko nezmeyselných sĺz.
"Aký zmysel má vlastne moje bytie?" Stále som len stála bez pohybu...preto aby sa vo mne ešte stále živila nádej Nechcela som už viac byť. Nedokázala som ísť v pred a pritom sa udržiavať pri živote. Celkom sama.Verila som tomu , že sa raz vrátiš , no potom som zistila, že nemá zmysel čakať na teba. Vedela som, že už nikdy neprídeš.
"Ja nedokážem veriť v nemožné. Aký má vôbec zmysel stále byť na tomto zemskom povrchu aj bez tých čo im vzali veľký kus ich duše. Pripravila si ma oň akoby to miesto patrilo len tebe.....a nepatrilo snáď?"
Začula som kroky vo vedľajšej izbe a môj hovoriaci hlas stíchol bez toho aby som sama chcela. Ozvalo sa ostré klopanie, ktoré ohlušilo moje uši. Rozľahlo sa izbou........Ticho. "Si doma?"......Ticho. Slabo som začula stlačenie kľúčky , no začínal sa mi rozmazávať pohľad a tak som si nebola istá tým kto stúpil. Ja som bezducho ležala na posteli a čakala kto príde. Neschopná pohybu.
Nechcela som viac byť. Nehcela som ďalej žiť bez dôvodu aby bol človek ešte stále človekom. "Prosím nie ."začula som známy hlas, ale nemohla som prísť na to aké meno k nemu priradiť. Netušila som čo sa vlastne stalo a kde to vlastne som. Zacítila som ťiaž bezvládneho tela.
Môjho tela. Kam sa len podelo bitie srdca? Nepočujem to pravidelné ukľudnujúce búchanie. Žene , ktorá sa skláňala nadomnou do tváre spadli vlasy a z líc sa kotúľali slzy. Slzy smútku. Bezvádlna ruka dopadla na zem a odhalila svoje smrtelné zranenie.
Už v nej nebola ani posledná kvapka krvi a viac nebolo návratu späť. Zacítila som ako po mojej tvári stiekla posledná slza a rana prestala bolieť. Moje telo pomaly pohĺcala nenásytná tma. Tak veľmi hladná od nedostatku potravy, že mi vzala to posledné čo ostalo. Vzala mi poslednú vôľu byť človekom. Pohltila ma po kúsočkoch až sa moja existencia stala zabudnutou.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Sofie Sofie | Web | 7. října 2009 v 7:52 | Reagovat

nemám ráda takové příběhy, ikdyž sama je v temných nocích píšu taky. Zrovna teď se chystám rozepsat jednu o pohřbu.

2 Ayumi-chan → Sb-nkoo* na starém blogu Ayumi-chan → Sb-nkoo* na starém blogu | Web | 7. října 2009 v 13:33 | Reagovat

Je to hezky napsanýý .. z citů a nadějee .. Ikdyž je to smutnýý povedlo se ti too. A je mi líto tvé babičky ikdyž je to už rok, ale stejněě

3 Sen Sen | Web | 7. října 2009 v 13:37 | Reagovat

Uff... To bolo.... neviwm to presne popísať... jednoducho sa mi to zdá trolinku niečo také ako "vypísanie sa", ako to robievam aj ja x) no a sformulujem to do príbehu.... a ten príbeh je o mne. Teda... som rada, že tento sa tak veľmi s tebou nestotožňoval a že si stále medzi nami ^^ ehm... živými, ktorí si nepodrezávajú žily xDDD

4 A-Maron-SB-spriaznena dušička....hehexD A-Maron-SB-spriaznena dušička....hehexD | Web | 7. října 2009 v 14:19 | Reagovat

lol,thak to si precitam,no najprv idem dat do poiadku blogxD....haha a god knows je super song...a ten hlas....whaaa...kkso je kakoi

5 sanami-san SB sanami-san SB | Web | 7. října 2009 v 15:42 | Reagovat

krááásne napísane xD vážne. naylepšie sa píše príbeh abo básen ked tie pocity sú skutočné.

6 Katyra SBčKO Katyra SBčKO | Web | 7. října 2009 v 16:54 | Reagovat

pekný príbeh vidieť že si to písala z "hĺbky duše" *bože už zase katyra rozpráva ako 40ročná.Mno a inak odkial máš svoju shugo chara rimu?

7 Tama Tama | Web | 7. října 2009 v 17:18 | Reagovat

[3]: Súhlasím so Sen,vystihla všetko potrebné... :)/Nesúhlasíš ty s ňou náhodou v poslednej dobe furt? :-|/

8 A-Maron-SB-spriaznena dušička....hehexD A-Maron-SB-spriaznena dušička....hehexD | Web | 7. října 2009 v 19:18 | Reagovat

mi howor,ayra ma toho uurcite viac ako jaxD.....hahah :D

9 Sachiko Sachiko | Web | 7. října 2009 v 20:58 | Reagovat

Krásná moc krásná povídka! ^^

10 Annie-chan Annie-chan | Web | 8. října 2009 v 19:00 | Reagovat

Taková smutná a depresivní... i když je taková, moc se mi líbila. Jak psala Tama, Sen to všechno vystihla :D

11 Klára Klára | Web | 9. října 2009 v 13:06 | Reagovat

Proboha nedokážu pochopit jak může někdo umět psát tak krásně a procítěně n_n to bylo vážně nádherný, dokonale si dokázalo vystihnout ty pravé pocity, smutek, zoufalství...prostě povídka plná emocí, nádhera :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama